1. Kto tento článok vypracoval?

Sme súčasť malej skupiny ľudí z celého sveta, ktorí prijímajú Bibliu za svoj jediný zákon. Po dlhej dobe venovanej jej štúdiu, a to hlavne štúdiu kapitol týkajúcich sa našej budúcnosti, sme si uvedomili, že sa s vami musíme podeliť o to, čo sme zistili. Naše poznanie má taký význam, že sme ochotní podstúpiť strádania a obete, dokonca obetovať svoj život, aby sme vám toto poznanie priniesli. Veľké sily neúnavne pracujú na tom, aby tieto informácie potlačili.

2. Prečo berieme Bibliu tak vážne?

Najprv sme Bibliu nevnímali tak vážne, až kým s úžasom nezistili jej presnosť. Biblia je tak presná, že ešte aj proroctvá predpovedané pred tisíckami rokov sa do posledného písmenka splnili v predpovedanej dobe. To nás prinútilo definitívne uveriť, že za Bibliou stojí vševedúci Boh, ktorého neviaže čas a ktorý pozná koniec už od začiatku.

Zistili sme tiež, že Stvoriteľ nás tak veľmi miluje, že pre nás pripravil miesto v raji. Pretože však sme postihnutí chorobou hriechu a momentálne nie sme hodní žiť s Bohom v nebi, Boh pripravil liečbu pre našu chorobu.

Nebrali by sme Bibliu tak vážne, keby Boh nepredviedol takú úplnú kontrolu nad budúcnosťou a znalosť budúcnosti. Jeho majstrovstvo je najviditeľnejšie v dvoch knihách: Daniel v Starom Zákone a Zjavenie v Novom Zákone.

3. Dajte nám príklad splneného biblického proroctva.

V druhej kapitole knihy Daniel sa píše, že Boh zoslal babylonskému kráľovi sen, v ktorom mu načrtol, že od jeho doby až po koniec času budú existovať iba štyri svetové ríše. História ukazuje, že to, čo Boh stanovil vopred, sa skutočne stalo. Tieto štyri ríše boli Babylon (605 pred nl–538 pred nl), ríša Médov a Peržanov (538 pred nl–331 pred nl), Grécko (331 pred nl–168 pred nl), a Rím (168 pred nl–476 nl). Daniel ďalej prezrádza, že sa Rím rozdelí na desať území, a že v dobe týchto desiatich území nastane koniec. História ukázala pravdivosť Božieho slova. Do roku 476 nl bol Rím rozdelený na desať území, z ktorých vznikla dnešná Európa.

Okrem toho Boh odhalil jedinečné vlastnosti každej ríše ako sú spôsob vzostupu a pádu a hlavné charakteristiky každej vlády. Viď Daniel 7 a 8. Boh poskytol také množstvo podrobností, že poctivý študent histórie a Biblie nemôže urobiť nič iného ako uznať, že je Boh na nebesiach, ktorý vládne tomuto svetu.

4. Aký je účel Božích proroctiev?

Účelom proroctva je vystríhať pred nastávajúcou krízou. Boh napríklad varoval Noeho pred prichádzajúcou potopou, Abraháma a Lóta pred zničením Sodomy a Gomory a Mojžiša pred egyptskými ranami. Všetci toto varovanie poslúchli s vierou. Tieto udalosti boli zaznamenané, aby nás poučili, že všetko, čo Boh predpovedal, sa stalo presne tak ako predpovedal. Nemôžeme si teda dovoliť ignorovať žiadne z Jeho zatiaľ nesplnených proroctiev, pretože nám slúžia ako varovania, ktoré nás môžu ochrániť pred krízami v budúcnosti, pokiaľ ich poslúchneme.

Biblické proroctvá majú teda dvojitý účel – naplniť našu myseľ vedomím existencie Boha, ktorý riadi všetko dianie, a vystríhať nás pred nebezpečnými situáciami.

5. Obsahuje Biblia prorockú výstrahu, ktorá sa ešte len má splniť?

V skutočnosti je pravdou, že najdôležitejšie prorocké varovanie sa ešte len má splniť. V súčasnosti pre nás neexistuje nič dôležitejšie na pochopenie ako je toto proroctvo, pretože udalosti, ktoré nasledujú rýchlo po sebe, naznačujú že doba splnenia proroctva sa bezprostredne blíži.

6. Podeľte sa so mnou o najdôležitejšiu prorockú výstrahu, ktorá sa má splniť.

„Zase nasledoval za nimi iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na čelo alebo na ruku, aj ten bude piť z vína hnevu Božieho, čistého vína, naliateho do kalicha Jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom! Dym ich múk vystupuje naveky vekov a nemajú odpočinku ani dňom ani nocou tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu a ktokoľvek by prijal znak jej mena. V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú prikázanie Božie a vieru v Ježiša“ (Zjavenie 14: 9–12).

Toto hrozné varovanie popisuje dve skupiny ľudí. Prvá skupina je vystríhaná pred klaňaním sa šelme a jej obrazu, ktoré ich povedie k tomu, aby si dali si vtisnúť jej znamenie, zatiaľ čo druhá skupina je vnímaná pozitívne ako ľudia, ktorí dodržiavajú Božie prikázania. Okrem toho po tomto varovaní nasleduje popis druhého príchodu Krista. Preto vieme, že ide o posledné varovanie poskytnuté pred druhým príchodom Krista.

7. Ako sa môžem vyhnúť klaňaniu sa šelme a jej obrazu a prijatiu jej obrazu?

To je dobrá otázka. Aby sme ju mohli zodpovedať, potrebujeme určiť šelmu, jej obraz a jej znamenie. Je úplne logické predpokladať, že Boh by nás nevystríhal pred natoľko nebezpečnými bytosťami bez toho, aby nám nepomohol pri definitívnom určení. Náš milujúci Boh by nás nevystavil tápaniu, keď je v stávke náš osud na večnosti. Nemôže byť teda prekvapením, že sme popis šelmy a jej obrazu našli v predchádzajúcej kapitole, ktorá poskytuje mnoho vodítok na odhalenie identity šelmy.

8. Ako Biblia popisuje šelmu?

„1 Videl som vystupovať z mora šelmu. Mala desať rohov a sedem hláv, na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená. 2 Šelma, ktorú som videl, bola podobná leopardovi, nohy mala ako medveď a tlamu ako lev. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc. 3 Jednu z hláv mala ako na smrť dobitú, ale smrteľná rana sa jej zahojila. Celá zem obdivovala šelmu; 4 klaňali sa drakovi, že dal šelme svoju moc, klaňali sa aj šelme a hovorili: Kto je podobný šelme a kto bude môcť proti nej bojovať? 5 Mala aj tlamu, aby hovorila veľké veci a rúhala sa; dostala moc pôsobiť štyridsaťdva mesiacov. 6 A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala Jeho menu a Jeho stanu, aj tým, ktorí majú v nebi svoje stany. 7 Dostala moc aj bojovať proti svätým aj víťaziť nad nimi. Dostala i moc nad všetkými kmeňmi, ľuďmi, jazykmi a národmi. 8 Aj jej sa budú klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života zabitého Baránka... 16 Pôsobí aj to, aby všetci – malí aj veľkí, bohatí aj chudobní, slobodní aj otroci – dali si znak na pravé ruky alebo na čelá, 17 aby nemohol kupovať ani predávať nikto, kto nemal znak mena šelmy alebo číslo jej mena. 18 V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. Jeho číslo je šesťsto šesťdesiatšesť...“ (Zjavenie 13: 1–8, 16–18).

9. Predchádzajúca pasáž je plná symbolov. Ako ju môžem pochopiť?

Musíme nechať Bibliu, aby sama interpretovala svoje symboly. Mali by sme očakávať, že Boh pre nás v Biblií význam týchto symbolov odhalil. Musíme sa teda pri štúdiu snažiť, aby sme našli výklad týchto symbolov v Biblií. Takým spôsobom sa vyhneme akýmkoľvek ľudským domnienkam a špekuláciám.

Biblia v skutočnosti odmieta ľudské domnienky a špekulácie, pretože „...ani jedno proroctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad“ (2 Peter 1:20). Biblia definuje svoje vlastné symboly. Napríklad kniha Zjavenia obsahuje 404 veršov, pričom 278 týchto veršov je možné nájsť v takmer doslovnom znení v iných knihách Biblie, ktoré vysvetľujú ich význam.

Povzbudzujeme Vás teda, aby ste boli ako biblickí Berijčania (viď Skutky 17:10, 11) a každé učenie podrobili skúške Písmom, pretože Bibliu pochopí ten, kto ju zbožne študuje s túžbou spoznať pravdu, ktorou sa môže riadiť. „Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím“ (Ján 7:17).

10. Ktoré symboly musíme odhaliť, aby sme určili šelmu a jej znamenie?

Je mnoho symbolov pre šelmu, nám však postačia tie, ktoré sú potrebné pre jej určenie. Ide o symboly „šelma“, „drak“, „more“, „štyridsaťdva mesiacov“ a „rúhanie“.

Šelma: V biblickom proroctve je šelma, zviera symbolom kráľa alebo kráľovstva. „Tie štyri veľké zvieratá, to sú štyria králi,… štvrté zviera bude štvrtým kráľovstvom“ (Daniel 7:17, 23). Pod symbolom šelmy hľadáme jedinečné kráľovstvo, ktoré má nielen politickú silu, ale aj silu religióznu, pretože ľudia „sa klaňali šelme“ (Zjavenie 13:4).

Drak: Podľa Biblie je drak iné meno pre satana, otca lži a podvodov „drak... nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta“. To by malo znamenať, že keď satan dá šelme „svoju silu, svoj trón i veľkú moc“, môžeme očakávať, že správanie šelmy bude rovnako plné falše a zla ako správanie satana. Vo veciach šelmy je teda možné nájsť veľkú dávku podvodov (Zjavenie 12:9; 13:2).

More: V biblickom proroctve je more symbolom veľkého množstva mnohých rozdielnych ľudí. „Vody... sú ľudia, zástupy, národy a jazyky“ (Zjavenie 17:15). Podľa toho vznikne jedinečné kráľovstvo alebo sila z mora, čo znamená, že vznikne v oblasti sveta, ktorá je husto obývaná rozličnými národmi.

Štyridsaťdva mesiacov: Toto obdobie sa rovná tri aj pol roku (42 delené 12 mesiacmi). A Biblia bola spísaná na základe židovského kalendára, v ktorom mal každý židovský rok 360 dní (každý mesiac mal 30 dní). Takže tri aj pol roka aj 42 mesiacov predstavuje 1260 dní. Dôvodom pre prepočítanie mesiacov na ich ekvivalent v dňoch je skutočnosť, že Boh v proroctvách, ktoré obsahujú časové údaje, často zamieňa deň za rok „Ako ste za štyridsať dní preskúmavali krajinu, počítajúc deň za rok, štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti...“. „Určil som ti vždy deň za rok“ (Numeri 14:34; Ezechiel 4:6).

Štyridsaťdva mesiacov proroctva teda v sebe zahŕňa obdobie 1260 rokov, počas ktorého šelma „otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala Jeho menu a Jeho stanu, aj tým, ktorí majú v nebi svoje stany“ a „Dostala moc aj bojovať proti svätým, aj víťaziť nad nimi. Dostala i moc nad všetkými kmeňmi, ľuďmi, jazykmi a národmi“ (Zjavenie 13:5, 7). Znamená to, že šelma by sa počas tohto obdobia mala rúhať, prenasledovať kresťanov a mala mať veľkú moc.

Rúhanie: Biblia definuje rúhanie dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je ten, že osoba tvrdí, že je Boh alebo Jeho zástupca „Pre dobrý skutok Ťa nekameňujeme, ale pre rúhanie, že sa Ty, človek, robíš Bohom“ (Ján 10:33). Takže šelma, táto politicko-náboženská sila a kráľovstvo sa rúhala Bohu, tým že si nárokovala miesto Boha na Zemi. Druhým spôsobom rúhania je sú tvrdenia o odpúšťaní hriechov (pri ktorých sa vyhlasuje, že jedinec má právomoc odpúšťať hriechy iných osôb). „Čo tento hovorí? Rúha sa! Ktože môže odpúšťať hriechy, ak len nie Jeden, Boh?“ (Marek 2:7).

Šelma, táto politicko-náboženská sila a kráľovstvo sa rúhala Bohu nielen tým, že zaberala jeho miesto na Zemi, ale aj tým, že si robila nárok na obrad odpustenia hriechov. Nemožno sa teda čudovať, že šelma má „rúhavé mená“ a otvorila tlamu, aby „aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala Jeho menu“; je to preto, že šelma si nárokuje právomoci, ktoré sú výlučným privilégiom Boha (Zjavenie 13:1, 6).

Deväť hlavných znakov

Potom, čo sme nechali Bibliu, aby sama odhalila význam svojich symbolov, môžeme teraz zdôrazniť deväť hlavných identifikačných znakov šelmy, aby sme určili, ktorá sila v histórií spĺňa tieto charakteristiky. Nie sú to jediné identifikačné kľúče, Biblia ich popisuje podstatne viac. Dúfame, že táto kompilácia identifikačných kľúčov Vás privedie k hľadaniu v Biblií pre získanie ďalších informácií.

1. Šelma súčasne kombinuje náboženskú a politickú silu: „klaňali sa šelme…“ (Zjavenie 13:4).

2. Šelma sa dostala k moci v husto obývanej oblasti sveta: „Videl som vystupovať z mora šelmu“ (Zjavenie 13:1).

3. Šelma získala svoju silu a moc od satana, môžeme teda predpokladať, že jej história obsahuje veľké množstvo podvodov: „Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc“ (Zjavenie 13:2).

4. Šelma nemilosrdne vládla 1260 rokov, pričom si udržala absolútnu hegemóniu (nadvládu). Toto obdobie musí mať jasný začiatok a musí sa končiť 'smrteľnou ranou. „dostala moc pôsobiť štyridsaťdva mesiacov“. „Jednu z hláv mala ako na smrť dobitú“. „Dostala i moc nad všetkými kmeňmi, ľuďmi, jazykmi a národmi“ (Zjavenie 13:5, 3, 7).

5. Šelma prenasledovala kresťanov po dobu 1260 rokov. „Dostala moc aj bojovať proti svätým, aj víťaziť nad nimi“ (Zjavenie 13:7).

6. Šelma sa úplne uzdraví zo svojej smrteľnej rany a svet ju potom bude obdivovať „ale smrteľná rana sa jej zahojila. Celá zem obdivovala šelmu“ (Zjavenie 13:3).

7. Šelma má mysteriózne číslo 666, ktoré označuje jej úrad a meno, „Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. Jeho číslo je šesťsto šesťdesiatšesť“ (Zjavenie 13:18).

8. Šelma sa rúha tak, že sa vyhlasuje za Boha a udeľuje odpustenie hriechov (tvrdí, že má moc odpúšťať hriechy iných osôb).

9. Šelma vyhlasovala ďalšie rúhavé tvrdenia, pričom vykonávala skutky, ktoré sú výhradným privilégiom Boha. „Mala aj tlamu, aby hovorila veľké veci a rúhala sa“ (Zjavenie 13:5).

Drahý čitateľ, pre ktorú moc v histórií platia všetky identifikačné znaky? Ak máme byť úprimní do hĺbky srdca, je iba jedna možná odpoveď: Rímsko-katolícka Cirkev. Áno, rímskokatolícka cirkev je šelma, pred ktorou nás Boh vo svojej láske varoval. Účelom tohto článku nie je útočiť na príslušníkov rímskokatolíckej cirkvi, ale odhaliť pravdu o katolíckom systéme. Nie je teda dôvod uraziť sa, skôr sa toto tvrdenie dá vnímať ako podnet k pátraniu po faktoch a potvrdeniach.

11. Prosím Vás, aby ste tento záver podložili historickými dôkazmi a faktami.

Poďme preskúmať jednotlivé identifikačné znaky, aby sme uvideli, ako sa historické súvislosti vzťahujú výlučne na rímskokatolícku cirkev.

1. Rímskokatolícka cirkev súčasne spája politickú a religióznu moc:

Svätý Ján videl toto spojenie v prorockej vízií týkajúcej sa štvrtej a poslednej ríše sveta, ktorú popisuje ako „ženu, ako sedí na šarlátovej šelme“ (Zjavenie 17:3).

V Biblií je žena symbolom cirkvi: „Ale ako žena neverne opúšťa svojho druha, tak ste ma neverne opustili, dom Izraela – znie výrok Hospodinov“. „veď zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás ako čistú pannu predstavil Kristovi“ (Jeremiáš 3:20; 2 Korintským 11:2).

Okrem toho z proroctva jasne vyplýva, že šelma je národ. Ešte aj v súčasnom svete národy používajú šelmy ako symboly. USA symbolizuje orol, Rusko je prirovnávané k medveďovi a Čína používa obraz draka.

Pred mnohými rokmi Boh ukázal Danielovi všetky svetové ríše až do konca času. Vo svojej vízií Daniel videl, že posledná šelma „je odlišné od ostatných“ (Daniel 7:19). Čím je však odlišná? Podľa horeuvedeného citátu zo Zjavenia 17:3 bude tejto šelme (národu) vládnuť žena (cirkev).

Kde v súčasnosti fungujú cirkev a štát spoločne ako globálne uznávaná sila? Jediné zoskupenie na svete ktoré spĺňa túto podmienku, je rímskokatolícka cirkev.

Rímskokatolícky pápež je absolútny náboženský vodca viac ako miliardy nasledovníkov na celom svete.

„Rímsky pápež ako nástupca svätého Petra je trvalým a viditeľným zdrojom a základom jednoty biskupov aj celého spoločenstva veriacich“. Druhý Vatikánsky Koncil (1962–65)

„Každý kňaz musí poslúchnuť pápeža, aj keby boli príkazy zlé; pretože nikto nesmie súdiť pápeža“. Pápež Inocent III (1198–1216)

Súčasne je pápež vládcom nezávislého mestského štátu Vatikán. Vatikán je jednoznačne určený suverénny maličký štát, aj keď ho obklopuje územie Talianska. Pápežstvo teda predstavuje jedinečnú silu, ktorá spája religióznu a civilnú vládu.

2. Rímskokatolícka cirkev sa dostala k moci v husto obývanej oblasti sveta:

Rímskokatolícka cirkev túto podmienku dokonale spĺňa, keďže sa vyvinula medzi rôznymi silami a národmi Európy.

3. História rímskokatolíckej cirkvi je plná podvodov:

Informovaní katolíci ochotne potvrdzujú podvody ako súčasť života pápežov. Hans Kung, katolícky kňaz a teológ, ktorý pôsobil ako konzultant Druhého Vatikánskeho Koncilu (1962–1965), vyhlásil, že už v piatom storočí pápeži „rozhodne zväčšovali svoju moc pomocou výslovných podvodov“. The Catholic Church: A Short History (preložil John Bowden), s. 61

Jedným z najlepších príkladov je dokument Konštantínova donácia z 30. marca 315 nl, ktorý rímskokatolícka cirkev sfalšovala, aby zväčšila svoju moc a autoritu. Pomocou tohto falošného dokumentu presvedčil pápež Štefan III v ôsmom storočí franského kráľa Pipina, že územia Lombardov venoval Konštantín rímskokatolíckej cirkvi. Pipin potom bojoval s Lombardmi a obsadil ich mestá pre pápeža. V roku 1440 pápežov spolupracovník Lorenzo Valla dokázal, že dokument je falošný, do dnešného dňa však žiadny pápež sfalšovanie nepripustil ani nepriznal. Ešte aj teraz sa v krstiteľnici Sv. Jána Lateránskeho v Ríme nachádza nápis, ktorý tento sfalšovaný dokument zvečňuje.

Pápež vyzval k novému svetovému poriadku:

„VATICAN CITY (AP) – Pápež Ján Pavol II vo štvrtok na Nový Rok opäť vyzval k… vytvoreniu nového svetového poriadku založenému na ľudskej dôstojnosti a rovnosti medzi národmi“. Štvrtok 1. januára 2004, poslané 9:21 EST (14:21 GMT)

„Najvýznamnejšia charakteristika celého systému antikrista – Nový svetový poriadok – je bezočivý podvod. V skutočnosti sa tvorcovia Nového svetového poriadku chvastajú svojimi plánovanými podvodmi, pretože vo svojej arogancií veria, že väčšina svetovej populácie je príliš hlúpa alebo príliš lenivá na to, aby vedela, čo je pre ňu dobré. Iba plánovači Nového svetového poriadku vedia, čo je pre svet najlepšie, a rozhodli sa, že svoje ciele dosiahnu iba úmyselným podvedením úbohých más“. Bill Cooper, „Behold A Pale Horse“ s. 49

4. Rímskokatolícka cirkev bezohľadne vládla 1260 rokov, pričom si udržala absolútnu nadvládu nad národmi. Toto obdobie má jasný začiatok a končí sa „smrteľnou ranou“:

Rímskokatolícka cirkev utrpela smrteľnú ranu v roku 1798, keď bol pápež Pius VI odvezený ako zajatec do Francúzska na Napoleonov príkaz.

„V roku 1798 si generál Berthier vynútil vstup do Ríma, zvrhol pápežskú vládu a ustanovil vládu sekulárnu“. Encyclopedia Britannica, vydanie 1941

Pokiaľ si za koniec proroctva stanovíme rok 1798, potom po odpočítaní obdobia 1260 rokov dostaneme rok 538 nl. Keď má pápežstvo vyhovovať tomuto identifikačnému znaku, muselo v roku 538 nl dôjsť k významnej udalosti, ktorá označuje začiatok 1260 ročného obdobia proroctva.

Historické dôkazy prezrádzajú, že v roku 533 nl rímsky cisár Justicián uznal, že pápež má cirkevnú nadradenosť ako „hlava“ všetkých cirkví vo východnej aj západnej časti rímskeho impéria. V západnej časti sa však pápežstvo stalo vedúcou silou až v roku 538 nl, potom, čo sa účinne zbavilo svojho posledného ariánskeho rivala, Ostrogótov (ktorí v tej dobe ovládali Taliansko. V roku 538 nl bolo teda javisko pripravené na postupný, ale trvalý nástup nadvlády pápežstva.

„Vigilius... obsadil pápežské kreslo (538 nl) pod vojenskou ochranou Belisária“. History of the Christian Church, Zv. 3, s. 327

S rastúcou silou si rímskokatolícka cirkev okrem svojich nasledovníkov podrobovala aj vládcov a kráľov v Európe. Za tým účelom vydali pápeži niekoľko búl, ktorými chceli podporiť svoju autoritu nad kráľmi v Európe:

„Súčasťou úradu pápeža je šliapať po kráľoch a cisároch“. J.H. Ignaz Dollinger, The Pope and the Council, (London), s. 35

„Strach a potom náš hnev a blesky našej pomsty; pretože Ježiš Kristus nás [pápežov] priamo vymenoval za absolútnych sudcov všetkých ľudí; a našej autorite podliehajú aj kráľ“. Pápež Mikuláš I (858–867 nl)

V pápežskej bule pápeža Gregora XI z roku 1372 nl s názvom In Coena Domini, pápež vyhlásil pápežskú nadvládu nad celým kresťanským svetom, či už sekulárnym alebo religióznym, a exkomunikoval všetkých, čo neposlúchajú pápežov a neplatia im dane. Túto pápežskú bulu potvrdili aj ďalší pápeži a v roku 1568 nl pápež Pius V vyhlásil, že bula ostáva platiť ako večný zákon.

Praktickou demonštráciou predchádzajúceho tvrdenia môže byť prístup, ktorý v roku 1077 nl uplatnil pápež Gregor VII voči kráľovi Henrichovi IV, vládcovi Nemecka. Keď sa kráľ postavil voči pápežovej autorite, pápež ho exkomunikoval a zosadil z trónu. Henrich sa rozhodol uzavrieť s pápežom mier a v polovici zimy prekročil Alpy, aby sa pokoril. Po príchode na pápežov hrad Henricha prinútili čakať na povolenie vidieť pápeža na nádvorí, bosého a s nezakrytou hlavou a v chatrnom ošatení. Kráľ sa musel tri dni postiť a spovedať, kým mu pápež odpustil.

Aj v súčasnosti pápežstvo zastáva názor o svojej nadradenosti nad vodcami sveta:

„Rímske pápežstvo nesúdi nikto. Je to rímsky pápež, kto má právo súdiť... tých, ktorí zastávajú najvyššie civilné úrady v štáte… Proti rozhodnutiu alebo ediktu pápeža nie je možnosť odvolania ani opravného prostriedku“. Kódex kanonického práva (Paulist Press, 1985), strany 951, 271

5. Rímskokatolícka cirkev prenasledovala kresťanov počas tohto 1260 ročného obdobia:

Počas tejto historickej doby (ktorá je tiež známa ako stredovek) si rímskokatolícka cirkev udržiavala pevnú nadvládu nad Európou a každý občan musel byť rímsky katolík. Trestom za akúkoľvek odchýlku od úplného podrobenia sa pápežovi bolo mučenie alebo smrť. Rímskokatolícky systém sa tak stal jedným z najviac utlačovateľských náboženstiev aké kedy svet poznal, tvrdí Vicars of Christ: the Dark Side of the papacy, autor Peter de Rosa, s. 180.

„História zaznamenala umučenie viac ako jedného milióna ľudí za prejavenie viery, ktorá bola v rozpore s cirkvou v Ríme“. Brief Bible Studies, s. 16

„Inkvizíciu musíme zaradiť medzi najtemnejšie škvrny na ľudskej histórií“. Will Durant, The Story of Civilization, Zv. 4, s. 78

„Žiadny protestant s úplnou znalosťou histórie nemôže spochybniť, že rímska cirkev preliala viac nevinnej krvi ako ktorákoľvek iná inštitúcia v dejinách. Je nemožné úplne si predstaviť množstvo jej obetí a je celkom isté, že žiadna sila predstavivosti nedokáže primerane precítiť ich utrpenie“. W.E.H. Leeky, History of the Rise and Influence of the Spirit of Rationalism in Europe, Zv. 2:32, vydanie 1910

V Katolíckej encyklopédií môže čitateľ na strane 266 zväzku 12 nájsť dlhý článok, ktorý popisuje autoritu rímskokatolíckej cirkvi pri trestaní „heretikov“, ktorých jediným zločinom bolo, že to boli poctiví v Bibliu veriaci kresťania.

6. Rímskokatolícka cirkev sa úplne zotaví zo „smrteľnej rany“ a svet ju potom bude obdivovať:

Keď pápež Pius VI v roku 1799 zomrel v zajatí vo Francúzsku, svet očakával koniec rímskokatolíckej cirkvi. Boh nám však pred 2000 rokmi povedal, že šelma sa zotaví zo svojej smrteľnej rany. Pozrime sa, čo píšu o vyliečení beštie, teda pápežstva, noviny New York Times:

„Smrteľná rana je zahojená: 7. júna, Rím – Od 11. hodiny dnešného doobedia je na svete o jeden nezávislý suverénny štát viac. V uvedenom čase si premiér Mussolini… a kardinál Gasparri, pápežský Minister zahraničných vecí, zastupujúci pápeža Pia XI, vymenili ratifikačné listiny k dohodám podpísaným v Lateránskonm paláci 11. februára. Týmto jednoduchým aktom vnikol nezávislý Vatikánsky štát“. New York Times, 7. júla 1929

Noviny San Francisco Chronicle popísali „obnovu“ pápežstva takto:

„Mussolini a kardinál Gaspari podpísali historický pakt… Rany utrpené počas mnohých rokov sú vyliečené“. 7. júla 1929, The San Francisco Chronicle, 7. júla 1929

„Žasne“ dnes svet nad pápežstvom ako predpovedala Biblia?

„Najlepším spôsobom ako vzdať úctu Jánovi Pavlovi II, ktorý je skutočne jedným z veľkých mužov, je brať jeho učenie vážne; počúvať jeho slová a uplatňovať jeho slová a učenie u nás v Amerike. To je výzva, ktorú musíme prijať“. Prezident George W. Bush, 21. marca 2001

„Pápež Ján Pavol II je jedným z najväčších morálnych a duchovných vodcov tohto storočia“. Billy Graham v the Saturday Evening Post, január–február 1980

„Veľmi obdivujem pápeža Jána XXIII. Cítim, že priviedol na svet novú dobu“. Billy Graham, Chicago Tribune, 8. júna, 1963

„Pápež Ján Pavol II celebroval po španielsky omšu pod holým nebom pre viac ako milión ľudí v Mexico City“. The New York Times, 25. januára 1999

„V stredu v noci, keď Svätý otec kráčal s viceprezidentom Goreom pri rozjazdovej ploche… aby nastúpil na palubu lietadla „Shepherd I“ a vrátil sa do Ríma, ľudia plakali, mávali vreckovkami a kričali „Milujeme ťa, Ján Pavol II!“... Taká bola krátka, ale dojímavá a pôsobivá pápežova návšteva v St. Louis“. 28. januára 1999 (EWTNews)

„Nemôže byť pochýb, že Pavol VI sa spolu s Jánom XXIII a Jánom Pavlom II budú spomínať ako traja veľkí pápeži mieru, priekopníci ohromujúceho prerodu katolíckej cirkvi do nového veku.“ Robert Muller, bývalý zástupca Generálneho tajomníka OSN

7. Rímskokatolícka cirkev má mysteriózne číslo 666:

Oficiálny titul pápeža je „Vicarius Filii Dei“, čo znamená „Zástupca Božieho syna“. Pre potvrdenie sa môžeme odvolať na katolícke noviny Our Sunday Visitor zo dňa 18. apríla 1915, ktoré píšu: „Na pápežskej mitre je vyrytý nápis v nasledovnom znení: «Vicarius Filii Dei»“. Keďže v latinčine majú niektoré písmená aj číselný význam, jediné čo potrebujeme, je sčítať ich a dostaneme číslo 666.

8. Rímskokatolícka cirkev sa rúha tým, že tvrdí, že je boh a udeľuje odpustenie hriechov:

„Na tomto svete zaujímame pozíciu Boha Všemohúceho“. Pápež Leo XIII v Pastierskom liste zo dňa 20. júna 1894

„Pápež nie je iba zástupca Ježiša Krista, on je Ježiš Kristus schovaný pod maskou telesna“. The Catholic National, júl 1895

„Najvyšším učiteľom v cirkvi je však pápež… [ktorý] požaduje… úplné podrobenie a poslušnosť vôli… ako voči samotnému Bohu“. Pápež Leo XIII, the Great Encyclical Letters, s. 193

„Zdá sa, že pápež Ján Pavol II teraz vedie univerzálnu cirkev zo svojho miesta na Kristovom kríži“. Prevzaté z článku s názvom „Auckland Bishop Says Pope Presides From the Cross“ AUCKLAND, New Zealand, 20. septembra 2004, Zenit.org

„Vo svetle vznešenosti ich úradov v skutočnosti nie je prehnané vyhlásiť, že kňazi sú istým spôsobom bohovia“. Pápež Inocent III

Rímskokatolícka cirkev vytvorila na svete rozsiahly „trh“ pre jedinečný druh tovaru, pre ktorý nemá žiadnych konkurentov a po ktorom je neustály dopyt. Tvrdí, že má právo hriešnikom predávať Božiu milosť, Jeho slobodný akt odpustenia. Do dnešného dňa si táto rúhavá sila udržiava moc opúšťať hriech.

„Táto súdna právomoc bude zahŕňať aj právomoc odpúšťať hriech“. The Catholic Encyclopaedia Zv. 12, článok „Pope“, s. 265

„A samotný Boh je povinný riadiť sa rozhodnutím svojho kňaza a hriešnikovi neodpustiť alebo odpustiť, podľa toho, či kňaz poskytne rozhrešenie, keď je na neho kajúcnik pripravený“. Dignity and Duties of the Priest, s. 27, New York: Benziger Brothers, Printers to the Holy Apostolic See, 1888

9 Rímskokatolícka cirkev sa rúhala aj inak, keď si vykonávala veci, ktoré prináležia iba Bohu:

Uvádzame príklad rúhavých tvrdení a učenia rímskokatolíckej cirkvi:

„Kňaz má moc kľúčov, moc vytiahnuť hriešnikov z pekla a urobiť ich hodnými raja a zmeniť ich z otrokov satana na deti Božie. A samotný Boh je povinný riadiť sa rozhodnutím svojich kňazov... Suverénny Vládca vesmíru iba nasleduje svojho služobníka, keď na nebesiach potvrdí všetko čo služobník na zemi rozhodol“. Liguori, „Duties and Dignities of the Priest“, strany 27, 28

„Kňaz teda môže byť istým spôsobov nazývaný stvoriteľom svojho Stvoriteľa, keďže prednesením slov posvätenia istým spôsobom vytvára Ježiša v jeho svätosti, dávajúc mu v svätosti existenciu a ponúkajúc ho ako obeť večnému Otcovi… Moc kňaza je mocou božskej osoby; lebo transsubstantácia chleba si vyžaduje rovnaké, množstvo moci ako stvorenie sveta“. Sv. Bernardín zo Sieny

„Kňazi sú spasiteľmi tohto sveta“. Sv. Jeremiáš

Pokiaľ hovoríme o rúhavých skutkoch, rímskokatolícka cirkev spáchala ten najrúhavejší zo všetkých. Zmenili ten najzákladnejší Boží zákon – Desať prikázaní. Odvážili sa úplne zrušiť Druhé prikázanie, pretože prekážalo ich rituálom a praxi. A čo je horšie, zmenili deň uctievania v Štvrtom prikázaní zo soboty na nedeľu, hoci Boh dal Adamovi pri stvorení večný príkaz a dal nám potvrdenie slovami „Lež svoju milosť neodvrátim od neho a svoju vernosť nezruším“ (Žalmy 89:34).

Desať prikázaní je jediná časť Biblie, ktorá bola prednesená Božím hlasom v prítomnosti kongregácie. A aby sa ubezpečil, že Mojžiš nevynechá ani jedno písmeno, Boh napísal prikázania svojim vlastným prstom a odovzdal ich Mojžišovi. „Tieto slová [Desať prikázaní] hovoril Hospodin mocným hlasom celému vášmu zhromaždeniu... a nepridal nič; napísal ich na dve kamenné dosky...“ (Deuteronomium 5:22).

Kristus opäť zdôraznil nemennosť Desiatich prikázaní, keď povedal „Ale ľahšie sa pominie nebo a zem, ako vypadne čo len jedna čiaročka zo zákona“ (Lukáš 16:17). Slnko, ktoré sa pohybuje na oblohe, zem, na ktorej stoja Vaše príbytky, sú Božími svedkami, že Jeho zákon je nemenný a večný. A aj keby sa nebo a zem pominuli, večné prikázania pretrvajú. Kristus ďalej potvrdil „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; 18 lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane“ (Matúš 5:17, 18).

Katolícka cirkev sa za zmenu dňa uctievania nehanbí. V skutočnosti sa k tomuto skutku hlási s hrdosťou a považuje ho za „znamenie“ svojej autority a nadradenosti nad inými cirkvami a náboženstvami.

„Sabat, najznámejší deň zákona, sa zmenil na Deň Pána. Tieto a iné veci sa neskončili z dôvodu pokynov, ktoré dal Kristus (pretože sám povedal «neprišiel som zákon zmeniť, ale naplniť»), ale boli zmenené na základe autority cirkvi“. Arcibiskup z Regia, Kázanie prednesené 18. januára 1562, Mansi XXIII, s. 526

„Svätenie nedele je katolícky zvyk a nárok nedele na sviatosť je možné obhájiť iba na základe katolíckej autority... V Písme Svätom nemôžeme nájsť žiadny text, ktorý by ospravedlňoval presun dňa týždennej bohoslužby z posledného dňa v týždni na deň prvý“. Catholic Press, Sidney, 25.8. 1900

„Biblia neobsahuje žiadne tvrdenie, na základe ktorého by sa mal zmeniť deň bohoslužby zo soboty na nedeľu. Skutočnosť je taká, že cirkev už existovala niekoľko storočí predtým ako sa Biblia dala k dispozícií svetu. Cirkev vytvorila Bibliu, Biblia nevytvorila cirkev“. Things Catholics Are Asked About, autor Martin J. Scott, vydanie 1927, s. 136

„Oslavujeme nedeľu miesto soboty, pretože katolícka cirkev presunula sviatosť zo soboty na nedeľu na koncile v Laodicey v roku 364 nl“. The Converts Catechism of Catholic Doctrine, spísal S. Geiermann, práca pápeža Pia X dňa 25.1.1910

Podľa rímskokatolíckej cirkvi je „nedeľa“ jej jedinečným a význačným znakom autority.

„Nedeľa je náš znak autority. Cirkev je nad Bibliou a tento presun svätenia sabatu to dokazuje“. The Catholic Record, London, Ontario, 11. septembra 1923 

„Svätenie nedele protestantmi predstavuje hold, ktorí napriek vlastným želaniam skladajú autorite (katolíckej) cirkvi“. Plain Talk About the Protestantism of Today, autor Louis Gaston de Ségur, s. 213

„Protestanti si však neuvedomujú, že... svätením nedele akceptujú autoritu hovorcu cirkvi, teda pápeža“. Our Sunday Visitor, Catholic weekly, 5. februára 1950

„Katolícka cirkev samozrejme tvrdí, že zmenu vykonala ona, že sa jedná o znak jej cirkevnej moci a autority v náboženských veciach“. Úrad kardinála Gibbonsa prostredníctvom tajomníka C.F. Thomasa, 11. novembra 1895

Na základe obrovskej váhy predložených dôkazov môžeme s konečnou platnosťou dospieť k záveru, že šelma zo Zjavenia 13 a 14 je rímskokatolícka cirkev a že jej znamením (znamenie šelmy) je svätenie nedele.

Prečo je toto znamenie tak dôležité? Už ste niekedy podpísali dokument, aby ste ho uviedli do platnosti alebo potvrdili jeho autenticitu? Dali ste už niekde svoju „pečať súhlasu“? Toto je povinné pod akoukoľvek vládou. Iba podpisom sa dokument stáva autentickým. Vládne vyhlásenia musia vždy obsahovať úradný znak alebo pečať. Aké sú vlastnosti úradného znaku alebo pečate? Úradná pečať alebo podpis musia mať tri charakteristiky:

1.      Meno úradnej osoby

2.      Titul úradnej osoby

3.      Územie alebo doménu jej autority

Keď napríklad prezident Spojených Štátov podpisuje návrh zákona, musí sa podpísať George Washington (meno), prezident (funkcia) Spojených Štátov Amerických (územie). Takto musí byť podpísaný každý dokument, ak má byť oficiálny a právoplatný.

Pri zamyslení sa nad Všemohúcim Stvoriteľom si musíme uvedomiť, že je vládcom Nebeského kráľovstva. Dokumentom, ktorý obsahuje zákony jeho kráľovstva, je Desať prikázaní. Pri pohľade priamo do stredu týchto prikázaní môžeme nájsť pečať žijúceho Boha! „lebo za šesť dní utvoril HOSPODIN nebesá i zem, more...“ (Exodus 20:11).

Všimnite si tri jasne odlíšené charakteristiky:

1.      Meno: hospodin („Ja som HOSPODIN, to je moje meno“; Izaiáš 42:8)

2.      Titul: stvoriteľ („Hospodin utvoril“)

3.      Územie: Nebesá i zem („Nebesá i zem“)

Pečať Stvoriteľa je jasne obsiahnutá v prikázaní o sabate v jeho zákonoch. Ide o uznanie Jeho autority ako nášho Stvoriteľa. Keď svätíme Jeho sabat, vyjadrujeme tým, že Ho uznávame za nášho Stvoriteľa.

Počas sabatu máme príležitosť klaňať sa Bohu, ktorý nás stvoril. Keď svätíme deň, ktorý Hospodin vybral, vyhlasujeme do celého sveta, že Stvoriteľ vesmíru je náš Boh! Diabol, „Lucifer“ útočí na sabat, pretože chce byť uctievaný, aby sa naplnila jeho túžba vyjadrená slovami „podobný budem Najvyššiemu“ (Izaiáš 14:14). Stvoriteľ očakáva tvoju bohoslužbu vo svojom svätom dni, ktorým je sabat, sobota, a satan, ktorý chce byť podobný Najvyššiemu, chce aby si sa klaňal v jeho dni, teda v nedeľu. Čo si vyberieš?

„sväťte moje dni sviatočného odpočinku, a budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste poznali, že ja som HOSPODIN, váš Boh“ (Ezechiel 20:20).

12. Čo je potom obrazom šelmy, ktorej sa podľa Božej výstrahy nesmieme klaňať?

Aby sme stanovili obraz šelmy, musíme najprv určiť dvojrohú šelmu, čo nám pomôže pri vytváraní obrazu šelmy:

„11 Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme; mala dva rohy, podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak. 12 Ajhľa, vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, aby sa zem a jej obyvatelia klaňali prvej šelme, ktorej smrteľná rana sa zahojila... 14 Obyvateľov zeme zavádza znameniami, ktoré jej bolo dovolené konať pred očami šelmy. Nahovára obyvateľov zeme, aby zhotovili obraz šelme, ktorá má ranu od meča, ale ožila. 15 Dostala moc dať ducha do obrazu šelmy, aby tak obraz šelmy aj hovoril a spôsobil, aby boli usmrtení všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy. 16 Pôsobí aj to, aby všetci – malí aj veľkí, bohatí aj chudobní, slobodní aj otroci – dali si znak na pravé ruky alebo na čelá, 17 aby nemohol kupovať ani predávať nikto, kto nemal znak mena šelmy alebo číslo jej mena“ (Zjavenie 13:11–12, 14–17).

Dvojrohá šelma má tieto identifikačné znaky:

1. Musí vzniknúť približne v dobe, keď pápežstvo utrpelo svoju smrteľnú ranu v roku 1798, „som videl inú šelmu vystupovať“ (Zjavenie 13:11).

2. Táto šelma vystúpila zo zeme, čo je v protiklade s prvou šelmou, ktorá vystúpila z mora. Pokiaľ „more“ predstavuje mnoho ľudí a národov, zem musí predstavovať riedko osídlenú oblasť. Tento národ by teda mal nadobudnúť význam v oblasti s malým počtom obyvateľov.

3. Šelma má dva rohy podobné rohom baránka. Podľa Biblie roh predstavuje energiu, moc. „On [Hospodin] žiari ako svetlo... a tým je zahalená Jeho moc“ (Habakuk 3:4). Popisovaný národ má teda dva samostatné zdroje moci, ktoré sa navzájom odlišujú. Okrem toho je baran alebo baránok symbolom Krista, môžeme teda dospieť k záveru, že tento národ bude založený na základe čistých a vznešených kresťanských princípov.

4. Šelma však hovorí ako drak; národ „hovorí“ prostredníctvom legislatívy a justičných autorít. „Rohy podobné rohom baránka“ a „hlas draka“ poukazujú na výrazný kontrast medzi mierumilovnými prehláseniami a praxou tohto národa.

Drahý čitateľ, opäť si kladieme otázku, ktorý národ môže spĺňať tieto identifikačné znaky? Je iba jedna možná odpoveď: Spojené Štáty Americké.

1. USA vznikli v časovej blízkosti roku 1798: Iba jeden národ vznikol v dobe keď pápežstvo v roku 1798 stratilo moc. Proroctvo ukazuje priamo na Spojené Štáty, ktoré vznikli Ústavou ako federálna republika v roku 1787.