Asase Tɛtrɛtɛ: Twerɛnsɛm Nokorɛdie wɔ Ewiase a ɛntim faako mu
“}no ne onyansafo] a onim ne Twer[ns[m yie, na ]de [mu nkyer[kyer[ b] ne bra. W]hunu ab]de[ mu nyansap[ bebree w] Twer[ns[m mu, ne titiriw Gyenesis, Hiob, Nnwom, Mmebus[m, }s[nkafo], Yesaia, and Hesekiel, ky[ne Suap]n ne Adan a w]tumi gyina mu hw[ ade[ a ew] ewiase nyinaa. {h] na nimde[ a [ho hia yie paa hy[, nanso [hia s[ w]hwehw[ no honhom a [kr]n mu, [firi s[ “Onyankop]n si ahantanfo] kwan, na ]dom ahobr[asefo]” – Yakobo 4:6. Y[n Wura kaa s[ – “Agya, ]soro ne asase Wura, meyi wo ay[ s[ wode nno]ma yi ahunta anyansafo] ne animdefo], na woayi akyer[ nk]koaa. Aane, Agya na ne saa na [y[ anis] w’anim – Mateo 11:25, 26.” (Terra Firma: Earth Not a Planet, Proved from Scripture, Reason, and Fact,David Wardlaw Scott, p.166)
Y[b[dan ns[mp] bi nti a amma WLC agye “Asase T[tr[t[” yi w] nea [didi so] yi mu. Yei nkyer[ s[, nyinaso] anaa adansedie ahodo] a y[anya nyinaa na y[de adi dwuma. Nanso [w] s[ nyinaso] yi hy[ obiara den na amma woatumi ay[ nhwehw[mu pa w] as[m titire a [di kyim na [ho hia yie paa yi ho.
{nny[
mmer[ s[ wob[tumi atwe nnaadaa atirimp] ne ator] ns[m a aka h] firi
mmer[ tenten yi asan, nanso Agya no adom nti, y[b[tumi anya no saa.
{y[ y[n mpaeb] s[ wo b[yi wo ankasa woadwene (b]ne) ne nimde[
woadikan ahunu bi ato nhwehw[mu yi pono akyi, na wob[fa mmer[ de
adwene a [mu abie ne akoma a [mu ate[ asua ade[ yi.
“Nokor[die nsuro mp[np[nso] biara a nhwehw[mu b[duru.” (David Wardlaw Scott)
Mpofirim, y[te ase[: Nsusuii[ a [fa asase t[tr[t[ ho no nt] aso mu. Sei ara na y[susuii[ ber[ a as[m no dii kan b[t]] y[n anim no. Y[amp[ s[ y[po biriara ber[ y[n ny[[ nhwehw[mu titiriw biara nti, y[hy[[ ase[ de mpaeb] sua as[m no, hy[[ b] s[, y[de nokor[die a [fa nyinaso] yi ho b[di as[m no akyi beae[ biara a [de y[n b[duru. Nnaw]twe ne abosome bebree a y[de akoma pa ahwehw[ ne anidah] asua adesua yi no, y[gye to mu si no pi s[, [y[ “asase kurukuruwa” nhw[so] no na [nt] aso mu. “De[
]bua as[m ansa na ]te[ no, [y[ agyimis[m ne aniwuo ma no.” |
Twer[ns[m
no nyinaso] a [foa so s[ Asase T[tr[t[ no tim faako.
Asase no tim faako
-
Asase nyinaa, mo ho mpopo n’anim. Nso wiase b[tim, [renhinhim. (1 Ber[sos[m 16:30)
-
Awurade di hene, ]de animuonyam ahyehy[ ne ho. Awurade ahyehy[ ne ho, ]de aho]den akyekyere ne ho, na wiase tim h] a [renhinhim. (Hw[ Nnwom 93:1)
-
Monka amanaman mu s[, Awurade di hene, na wiase tim h] a [renhinhim, na ]b[di aman so, tenenee mu. (Hw[ Nnwom 96:10)
-
Me kra, hyira Awurade. Awurade, me Nyankop]n, wo so k[se, woahy[ ]hran ne animuonyam….}de asase atim ne nnyinaso] so, anhinhim da biara da. (Hw[ Nnwom 104:1, 5)
Asase no ne ]soro ab]de[ hy[ ntr[mu no mu:
Na Onyankop]n kaa s[: Ntr[mu mmra nsuo no ntam, na [mm[pae nsuo ne nsuo no mu. Na Onyankop]n y]] ahunumu ntr[mu, na ]paee nsuo a [w] ntr[mu no ase[ ne nsuo a [w] ntr[mu no so] no mu. Na [y[[ sa. Na Onyankop]n fr[[ ntr[mu no ]soro. Na ade[ sae, na ade[ kyee, da a [tia mmienu ne no. (Hw[ Genesis 1:6-8.)
Y[hunu no w] ha s[ Onyankop]n b]] ewiem t[ter[t[[ na ]paee “nsuo a [w] ntr[mu no ase[ ne nsuo a [w] ntr[mu no so] no mu.” {mu ntumi nna h] nky[n yei; nsuo w] ntr[mu no ase[ ne ntr[mu no so nyinaa.
Mo soro mu soro, monyi no ay[, [ne mo asuasu a [w] ]soro so]. (Nnwom 148:4, KJV)
S[nea Genesis 1:6-8 kyer[ no, nsuo w] ntr[mu no ase ne ntr[mu no so.
As[mfua a ne nkyer[ase[ ne “ntr[mu” w] ha yi y[ H7549:
H7549 - râqıŷa'
BDB Nkyer[kyer[mu:
1) Birib ani ntoaso] (denneeden), t[ter[t[[, ntr[mu
1a) T[ter[t[[ (tratra te s[ ase[, tae akyire)
1b) Ntr[mu (]soro bodan a [tae nsuo a [w] soro so] no akyi)
1b1) Hebrewfo] dwene ho s[ ade denden na [tae “asuasu” a [w] soro.
Hy[ BDB ani aba ntr[mu no nso s[ [kyer[ “]soro bodan a [tae nsuo a [w] soro so] no akyi” na [to] so s[ ‘ade denden na [tae “asuasu” a [w] soro’
H7549 (râqıŷa‛) nhini ne H7554 (râqa‛), a Strong kyer[ ase[ s[
“Nhini a [firi tete; s[ wo rew] asase no (te s[ atenka bi ns[nkyer[ne); adwendwene mu no, s[ wo retr[ mu (ber[ wo rebob] so); ntease[ mu no, s[ wo de “dade[ nteatea “ rey[ nkataso]: bob] so, y[ kakraa, tr[ mu kakrakaa (animu, soro, ab]nten, t[tr[t[ mu), tim so, twe mu” – Strong’s Concordance.
Ntr[mu no a [kuta asuasu a [w] soro so] nya ne nhini firi as[mfua denden mu, te s[ nea woabob] so] ma no ab[y[ dade teatea.
Twer[ns[m toa si no pen s[, w]de ]soro ab]de[ hy[[ ahunumu ntr[mu no mu.
Na Onyankop]n kaa s[: Nkanea mmra ]soro ntr[mu no mu, na [mm[pae awia ne anadwo mu, na [nny[ ns[nkyer[nne[ ne ber[ nkyeky[mu ne nna ne mfe[; na [ny[ nkanea w] ]soro ntr[mu no mu, na [nhran asase so. Na [y[ sa. Na Onyankop]n y]] nkanea ak[sea mmienu no, kanea k[se[ s[ [ni awia so, nekanea ketewa no, s[ [nni anadwo so, ne nsoroma nso. Na Onyankop]n de sisii ]soro ntr[mu no mu s[ [nhran asase so, na [nni awia ne anadwo so, na [mpae hann ne esum no mu. Na Onyankop]n hunuu s[ [y[.(Hw[ Genesis 1:14-18.)
Twer[ns[m
ka no kasa krogyen mu s[:
(1)
Nsuo w] ntr[mu no ase ne ntr[mu no so. (Hw[ Genesis 1:6-8.)
(2)
W]de ]soro ab]de[ hy[[ ntr[mu no mu. (Hw[ Genesis 1:14-18.)
Ntr[mu no su y[ denneden:
Abas[m a [didi so] yi mu no, Elihu ne Hiob nketahodie no si de[ y[asua firi ab]de[ mu nkotabuo w] Genesis no so dua, [ne s[, ntr[mu no pae asuasu no mu, na [ma ]soro ab]de[ no nya tenabea s[ ade denden. Hy[ no nso s[, Elihu de H7554 (râqa‛),ntr[mu no nhini, a [kyer[ s[, “wo de toto ho a, s[ wo retr[ mu (ber[ wo rebob] so), ntease[ mu no, s[ wo de “dade[ nteatea “ rey[ nkataso]: bob] so, y[ kakraa, tr[ mu kakrakaa (animu, soro, ab]nten, t[ter[t[ mu), tim so, twe mu”.
Wo ne no na [de (H7554 - râqa‛) ewiem t]nn a [w] h] pintinn s[ ahwehw[ a w]aguo no tr[ h]? (Hiob 37:18, KJV).
Seisei, mo ma y[n feefee abas[m titiriw a w]n a w]gyina ma asase kurukuruwa no taa ka.
}no na ]te asase (H2329 - chûg) k]nt]nkr]n so], na [sotenafo] te s[ ntutumm[; ]no ]tr[ soro mu s[ ntentantam, na ]yere mu s[ ntomadan a w]tena mu. (Yesaia 40:22, KJV)
As[mfua
w]de di dwuma w] ha de kyer[ “k]nt]nkr]n” y[ (H2329 - chûg).
Ne nkyerase[ traa ne k]nt]nkr]n, na [toa so a, y[tumi fr[ ]soro
bodan. {nkyer[
“b]]l” anaa “asase kurukuruwa”.
H2329 - chûg
BDB Nkyerekyer[mu:
1) K]nt]nkr]n
2) (BDB) (]soro) bodan
H2329 - chûg nkyer[ baabiara s[ [y[ b]]l anaa asase kurukuruwa. Yesaia nam Onyankop]n home mu de boapay] yi n’as[mfua w] ha; na w]anhwere as[mfua a ]de b[gyina h] ama “b]]l”, s[nea y[hunu no w] abas[m a [di so] yi mu:
Na wahwim wo ato wo s[ b]]l (H1754 - dûr) ato asase a [ter[ so……..(Yesaia 22:18, KJV)
Yesaia, ber[ ]rekyer[ b]]l no twer[ H1754 (dûr) na [ny[ H2329 (chûg). Yei nyinaa y[ kasa hodo] a [biara gyina h] ma ne ho.
{ho hia s[ wo hy[ no nso s[, H2329 (chûg) tumi gyina h] ma “]soro bodan” a, as[mfua no ntease[ mu no, [no ne de[[s[ a wo b[tumi de adi dwuma titiriw w] abas[m yi. Moma y[n nhw[ no bio:
}no na ]te asase (H2329 - chûg) k]nt]nkr]n so], na [sotenafo] te s[ ntutumm[; ]no ]tr[ soro (H8064 - shâmayim) mu s[ ntentantam, na ]yere mu s[ ntomadan a w]tena mu. (Yesaia 40:22, KJV)
Abs[m yi ka kyer[ y[n s[, Onyankop]n te ]soro bodan a [w] asase1 no so] no so na }firi nea ]w] no hunu asase so tenafo] te s[ ntutumm[. Ampa ara, Onyankop]n w] baabiara pr[ko na ]nhia s[ ]fee n’ani ketee ansa na w]ahunu asase so tenafo], nanso mfonin a Yesaia reyi kyer[ y[n no mu da h] fann.
Abas[m yi ka kyer[ y[n bio s[, Onyakop]n tr[[ soro (H8064 - shâmayim) mu s[ ntentantam, na ]yere mu s[ “ntomadan”. As[mfua a w]de redi dwuma w] ha no kyer[ “]soro” a [y[ as[mfua w]de adi dwma w] Genesis mu de kyer[ ntr[mu:
Na Onyankop]n fr[[ ntr[mu (H7549 - râqıŷa‛) no ]soro (H8064 - shâmayim). Na ade[ sae, na ade[ kyee, da a [tia mmienu ne no. (Hw[ Genesis 1:8.)
{nea na nea Yesaia redi ho nkitaho ne s[, Agya Nyankop]n te ntr[mu no so a w]atwe mu afa asase so te s[ ntomadan. (Twer[ no toa so ka s[ Onyankop]n twee ]soro mu anaa shâmayim: Nnwom 104:2, Hiob 9:8, Yes. 40:22; 42:5; 44:24; 45:12; 51:13,Yer. 10:12; 51:15, Zak. 12:1)
Yesaia ka kyer[ y[n s[, Agya Nyankop]n te ntr[mu no so a w]atwe mu afa asase so te s[ “ntwamtam” anaa “ntomadan”. (Hw[ Y[saia 40:22). Yei nt] asom w] asase kurukuruwa ho.
Hiob nnwoma no mu no, Elifas ne saa nkyer[ase[ yi y[ adwene, [firi s[ ]ka s[ Onyankop]n nante chûg (H2329), as[mfua kor] a Y[saia de kyer[[ ]soro bodan:
![]() |
S[de[ J. P. Green kyer[ mu traa w] Hiob 22:14 “ne ]bodan (H2329) - ]soro (H8064) - }nante” |
Mununkum y[ no nkataho, na ]nhunu ade[, na ]soro (H8064 - shâmayim)k]nt]nkr]n chûg (H2329) so na ]nante[. (Hiob 22:14, KJV).
Elifas gye dii yie s[, na ntr[mu no atifi y[ Onyankop]n tenabea.
{ny[]soro (H8064 - shâmayim) kor]n mu na Onyankop]n w]? Na hw[ nsoroma a [w] sorosoro no s[de[ [kor]n fa! (Hw[ Hiob 22:12).
Nea Salomo ka faa ab]de[ mu nkontabuo ho no hy[ de[ y[asua no mu kena ma no da nso firi nea Mose ne Yesaia twer[e[ ne nea ]twer[[ Hiob twer]e[.
}siesiee]soro (H8064 - shâmayim) no, na me w] h], ber[ ]twaa abunu ani k]nt]nkr]n chûg (H2329) no; ]de mununkum sens[nee soro pintin, na ebunu mu nsuo aniwa paee denden, ]twaa [po hye[, na nsuo antra, na ]de asase fapem too h] no, (Mmebus[m 8:27-29, KJV).
Aha nso, y[hu bio s[ w]de as[mfua kor] no ara de rekyer[ ntr[mu anaa ]soro: chûg (H2329).
“Owia ne ]srane, monyi no ay[, nsoroma a [hran nyinaa, monyi no ay[. Mo soro mu soro, monyi no ay[, [ne mo asuasu a [w] ]soro so]. W]nyi Awurade din ay[, s[ ne din nko na [so; n'animuonyam tra asase ne ]soro so.” (Nnwom 148:3, 4, 13) |
Salomo w] abas[m a [w] soro no mu sane reka nea Onyankop]n y]e[ w] nnaw]twe a ]b]] ade[ no mu. (Hw[ Genesis 1:2). Nteasea mu no, y[hunu s[ na Salomo rekasa fa beae[ p]tee a ntr[mu a y[hunu no te w] ebunu no ani, [firi s[ ]ka no pefee ber[ a ]rekasa fa ]soro (H8064 - shâmayim) nsiesie no ho s[, na chûg (H2329) no “w] abunu no ani.” Nkyer[kyer[mu a [t] aso mu baako ne s[, [ha no, Salomo rekyer[ nsukyenee[ k]nt]nkr]n a [w] akyire a Onyankop]n y]e[ s[ enkura po no, [no nti, ]toa so ka s[:
}twaa [po hye[, na nsuo antra, na ]de asase fapem too h] no (Mmebus[m 8:29, KJV)
{mfa ho ne nkyer[kyer[mu yi mu de[ obi de ne b[to so no, akyinngyee[ nni ade[ baako ho: w]n nkaa no baabiara s[ asase y[ kurukuruwa.
Mmoa a [firi Twer[s[m no mu a y[as] ahw[ no kyer[ asase t[tr[t[ a [hy[ ]soro ntr[mu no mu.
Y[n feefee anisoadehunu nwanwaso] bi a odiifo] Hesekiel twer]e[:
Na afe a [t] so aduasa, bosome a [t] so nnan, da a [t] so nnum no, ber[ a mew] atu]fo] no mu, asuo Kebar ho no, na ]soro (H8064 - shâmayim) buee[, na mehunuu Nyankop]n h] anisoade[…. Na mehw[e, na hw[, ahum bi tu firi fam bae, mununkum k[se[ ne ogya a [toatoam, na ]haran atwa ho ahyia na [firi mfinfini, te s[ sika ne dwet[ mfrafrae[ a ad] ahoa ani, ogya no mfinfini. Na emu na ateasefo] baanan ns[so] bi firi puee[ …. Na biribi w] ateasefo] no atifi te s[ ntr[mu (H7549- râqıŷa‛) a [te s[ ahwehw[bo] a [y[ nwanwa ani a w]atr[ mu akatakata w]n atifi w] soro. Na w]n ntaban tene tee sisi w]n animu, ntr[mu (H7549- râqıŷa‛) no ase, na mmienu mmienu nso katakata yeinom ne yeinom nipadua ho. Na w]nante a, na mete w]n ntaban no gyegye[ s[ asuo bebree gyegye[, se Otumfo] no nne, huuy[ gyegyeegye a [te s[ [d]m nne; s[ w]gyina a, w]gyaagyaa w]n ntaban mu; na [nne firi ntr[mu (H7549- râqıŷa‛) a [w] w]n atifi no so; w]gyina a, w]gyaagyaa w]n ntaban mu. Na ntr[mu (H7549- râqıŷa‛) a [w] w]n atifi no so] no te s[ hoabo] ahennwa ns[so] te[ w] soro. Na mehunui, na [te s[ sika ne dwet[ mfrafrae[ a ad] ahoa ani, [te s[ ogya emu fam hyia, [firi de[ [te s[ n’asenem de reba fam no, mehunui na [te s[ ogya, na [haran twa ho hyia. S[de[ nyankont]n a [w] mununkum mu osut] da te[ no, saa ara na hyer[n a [twa ho hyia no te[.{no ne Awurade animuonyam ns[so] no tebea. Na mehunui[ no, mehwee ase de m’anim butuu fam, na metee [nne a [rekasa. (Hw[ Hesekiel 1:1,4,5,22-28).
Hesekiel
ka kyer[ y[n w] ha s[:
1) Na ]soro (H8064 - shâmayim) buee[. (Hw[ Hesekiel 1:1)
2) Ahum bi tu firi fam bae, mununkum k[se[ ne ogya a [toatoam. (Hw[ Hesekiel 1:4). Ntease[ mu no, “atifi” rekame akyer[ ]soro atifi a w]bue kyer[[ no no. Hiob ne ntease[ yi y[ adwene: “}no na ]tr[ ]soro a [birie no mu no mu ahunumu,….” (Hw[ Hiob 26:7).
3) Ogya ahum no mu na ateasefo] baanan ns[so] bi firi puee[. (Hw[ Hesekiel 1:5)
4) Ateasefo] no puee[ no akyiri no, Hezekiel hunuu ntr[mu (H7549 - râqıŷa‛) no s[ “w]atr[ mu akatakata w]n atifi.” Hesekiel de ntr[mu no toto “ahwehw[boa a [y[ nwanwa.” (Hw[ Hesekiel 1:22). As[mfua a w]akyer[ ase[ w] aha no y[ H7140 (qerach) a [kyer[ “sukyer[mma, nsukyenee[, asuk]kyea.” Yei kyer[ s[, nsuo a [w] ntr[mu no so] no akyene (anaas[, anny[ hwee koraa no, [da nsukyenee[ su adi). Yei b[tumi ay[ de[ Osuani Yohane hunu w] n’anisoadehunu mu: “Na ahwehw[ po a [te s[ ahwehw[ w] ahennwa no anim, na ateasefo] baanan a ani ayey[ w]n anim ne w]n akyiri mama wow] ahennwa no ho w] w]n mfinfini, n aw]atwa ahennwa ahennwa no ho ahyia.” (Adiyis[m 4:6). As[mfua “ahwehw[bo]” a w]atwer[ no Hela kasa akyer[ ase[ no y[ krustallos (G2930), a “w]de gyina h] ma nsukyenee[ w] Hela kasa mu.” (Vincent's Word Studies). Bebree na y[b[tumi aka afa yei ho, nanso [ho nhia mma y[n adesua yi s[ y[b[nu mu ak] akyiri saa.
5) Na [nne firi ntr[mu (H7549- râqıŷa‛) a [w] w]n atifi no so. (Hw[ Hesekiel 1:25)
6) Hesekiel hw[ Onyankop]n s[ ]te N’ahennwa so w] ntr[mu (H7549- râqıŷa‛) no so. (Hw[ Hesekiel 1:26-28).
Hesekiel ayi Onyankop]n a ]te animuonyam mu w] n’ahennwa so] a [w] ntr[mu no so] no mfonini a ani da h] akyer[, a [da adi kyer[ no s[ asuk]kyea.
Odiyifo] no si mfonini yi so bio w] anisoadehunu fofor] mu:
Na mehunui, na hw[, na ntr[mu (H7549- râqıŷa‛) a [w] Kerubim no atifi te s[ hoabo] a w]hw[ a, ne suban ne ne tebea te s[ ahennwa ns[so]. (Hesekiel 10:1)
Yesaia, Elifas, Elihu, ne Hesekiel nyinaa y[ adwene s[ Onyankop]n di hene w] ntr[mu denden no so. {da adi s[, s[nea asase te[ no y[ Onyankop]n nan ntiaso]:
S[ Awurade se[ nie: }soro y[ m’adwa, na asase y[ me nan ntiaso]: [dan b[n na mob[si ama me, na [he na me homebea w]? (Yesaia 66:1)
Asase y[ t[tr[t[:
Hiob nwoma no mu no, y[hun adwenep] ne nhunumu w] n’anobaebae[ mu. Onyankop]n da ne ho adi kyer[ Hiob na ]hy[ ase[ bisa no ns[m bi. Ns[mmisa no baako ho hia ma y[ adesua:
Woahunu asase tr[ (H7338 – rachab) mu anaa? S[wonim ne nyinaa a, ka [! (Hiob 38:18, KJV).
As[mfuatr[ no y[ rachab (H7338), [kyer[ “tr[, t[tr[t[, de[ [bae” (BDB Lexicon). Yei ma y[nnya as[mmisa a [da mmara kwan mu fa asase t[tr[t[ ho. Yei nt] aso mu kwan biara so w] Asase kurukuruwa ho
Daniel nwoma mu no, nkyer[kyer[mu a [fa Nebuchadnezzar nk]mhy[ nkyer[mu dae[so no kyer[ s[, asase y[ t[tr[t[.
Na m’anisoade[ a mehunuu no me mpa so] no nie: Mehw[e, na hw[, dua bi si asase mfinfini a [ware tenteentene. Dua no so na [y[ den, na ne tenten k]duru soro , na w]hunu k]duru asase nyinaa ano; (Daniel 4:10-11, KJV).
Nebuchadnezzar kaa s[ ]soo dae[ hunu dua a [nyinii tenteetene na w]hunu k]duru asase nyinaa ano. Ber[ yei y[ dae[ no, [daso kyer[ s[ asase y[ t[tr[t[, [firi s[ enam asase t[tr[t[ s[ [b[tumi ama yei ay[ h].
Afei, y[nhw[ anuonyam mu nkyer[kyer[m a [fa y[n Agyenkwa a y]d] no no ho:
Na ]tee ns]ano a [t] so nsia no ano no, mehunui, na asase wosoo k[se, na owia danee tumm s[ enwi kotokuo, na ]srane danee s[ mogya. Na ]soro nsoroma hwehwee asase so te s[ bor]d]ma a mframa k[se[ woso no tete n’aba bunu guo. Na ]soro yii ne ho k]e te s[ nwoma a w]abob], na mmep] ne nsup] nyinaa tutu fifirii de[ [wow]. Na asase so ahemfo ne nnipa ak[se[ ne asafohene ne adefo] ne aho]denfo] ne nkoa adehye[ nyinaa huntahuntaa abodan ne mmep] mu abotan mu. Na w]ka kyer[ mmep] ne abotan no s[: Monhwe y[n so mfa y[n nhunta mfiri de[ ]te ahennwa no so] no ne adwammaa no abufuo no ho, [firi s[ n’abufuo da k[se[ no adu, na ]b[tumi agyina ano? (Adiyis[m 6:12-17, KJV)
Hw[, ]nam amunumkum mu reba, na ani nyinaa b[hu no, [ne w]n a w]w]] no no, na asase so mmusua nyinaa b[b] ne ho abufuo. Aane, Amen. (Adiyis[m 1:7, KJV)
S[nea Yohane Odiyini no kae[ no:
-
Nsoroma b[hwehwe asase so. (Hw[ Adiyis[m 6:13). Yohane, s[nea ]ne adiyifo] afofor] kyer[[ nnyinasos[m yi ase no, annye anni s[ nsoroma y[ akraka akraka (a [so sene asase) a [w] kwansini mpem mpem akyi. {te saa anka s[nea ]soro ab]de[ adesuafo] ma y[te ase[ no, nsoroma biako b[tumi aso asase no nyinaa s[e[ ber[ [b[nya so nsunsuanso] biara. Hy[ no nso s[, Yohane ka nsoroma no “firi hwee” asase so; na w]anka s[ nsoroma no de dede ne aho]den b[b]] asase no.
-
}soro b[yi ne ho ak] te s[ nwoma a w]abob]. (Hw[ Adiyis[m 6:14). Yei ne Twer[ns[m k] b[nkor] w] nkyer[nkyer[mu a [fa ]soro a w]atwe mu te s[ ntwamtam anaa ntomadan. Saa nkyer[kyer[mu yi nt] aso biara mu s[ asase no y[ kurukuruwa a.
-
{nne[ na obiara b[hunu Yesu s[ ]reba w] anuonyam mu. (Hw[ Adiyis[m 1:7). Yei t] asom p[p[[p[ w] asase t[tr[t[ so, nanso [b[ y[ den s[ anka asase no y[ kurukuruwa a.
-
Awudifo] ne w]n a w]nsesa w]n adwene b[hw[ s[ w]de w]n ho b[hunta mfiri “Adwamaa no abufuo ho” ne “de[ }te ahennwa no so]” (Hw[ Adiyis[m 6:15, 16). S[ ]bob] soro te s[ “nwoma a w]abob]” a, awudifo] b[hunu de[ }te ahenwa no so] no anim (w] ]soro bodan anaa “asase k]nt]nkr]n (H2329 chûg)” no so. Yesaia 40:33, na w]b[hw[ s[w]de w]n ho b[hunta.
Twer[ns[m ka s[ ]soro b[yi ne ak] “s[ nwoma a w]abob]” w] Yesu Mmae[ [t] so Mmienu no mu, na “ani nyinaa b[hu no”. (Hw[ Adiyis[m 1:7; 6:12-17). Ansa na abas[m yi ne asase kurukuruwa nhw[so] b[y[ adwenkor] no, [b[hia ma nsusui[ bebree ne [so tumi nya. S[ w]bob] ]soro k] a, awudifo] no b[hunu Onyankop]n s[ }te N’ahennwa so], na w]b[p[ s[ w]de w]n ho hunta w] N’anim.
{y[ ]soro ab]de[ na [keka ne ho, na nny[ Asase.
{no mu na Yosua kasa kyer[[ Awurade, da a Awurade de Amorifo] maa Israel anim no, na ]kaa no Israel anim s[: Owia, tw[n w] Gibeon, ne ]srane, w] Ayalon bonhwa mu.
Naowia tw[nee, na ]srane gyinae de k]sii s[ [d]m no t]] w]n atamfo so were. W]ntwer[[ yei Teefo] nwoma no mu? Na owia gyinaa ]soro mfimfini, na amp[ nt[m ank]t] b[y[ da mu. (Hw[ Yosua 10:12-13.)
As[m no mu ntumi nna h] mmoro yei so: “owia gyinaa ]soro mfimfini.” Yosua hy[[ owia ne ]srane ma [gyinaa ]soro mfinfini. W]anhy[ asase s[ ma [ntwa ne ho. S[ y[y[ nokor[ Twer[ns[m suafo] yi, [s[ y[n s[ y[gye as[m yi mu nokor[ to mu. Onyankop]n si y[n kwan s[ y[b[dane Twer[ns[m no ama [ne onipa nnaadaa nkyer[kyer[mu a [ma owia hy[ ]soro ab]de[ mfimfini ay[ adwenekor], a [firi Genesis no, [ne Twer[ns[m b] abira. Ab]de[ mu nyansap[ trodoo (nea w]as] ahw[ ne nea w]ahunu) bu asase a [tim faako no bem.
Yesaia nwoma mu no, y[nya Onyankop]n home mu atwer[ a Onyankop]n hy[[ owia ma no sane n’akyi w] ewiem, maa owia d]n so sunsum sane n’akyi:
Hw[, meresane owia d]n so sunsum a owia ma no sianee Ahas owia d]n so] no mama no ak] akyire nkyeky[m du. Na owia sanee n’akyi owia d]n no so nkyeky[m du a asiane dada no. (Yesaia 38:8).
Yesaia se y[n w] kasa [mu da h] s[ “owia sanee n’akyi owia d]n no so nkyeky[m du.” Ns[mmisa biara nni ho; Yesaia gye dii[ s[ [y[ owia no na [keka ne ho, na [ny[ asase.
Onyankop]n si y[n kwan s[ y[b[ma adiyifo] no adansedie ay[ setie ama nnipa a w]fom ne nnaadaa nkyer[kyer[mu. |
}hene Dawid nso gye dii[ s[ [y[ owia no na [keka ne ho:
}soro ka Nyankop]n animuonyam, na ewiem kyer[ ne nsa ano adwuma. {da woro so kyer[ da, na anadwo ma anadwo te nka. {ny[ ]kasa na [ny[ ns[m a w]te[. }soro susuhoma duru asase nyinaa so, na ne ns[m duru wiase ano; wasi ntomadan ama owia ]soro h]. Na [firi adi s[ ayefor]kunu a ]firi ne pia mu, [de ahos[p[ tu ne kwan s[ ]brane. N’adifire w] ]soro ano, na ne kyini k]duru ano h], na biribiara nkora ne ho mfiri ne hye[ ano. (Hw[ Nnwom 19:1-6).
}s[nkafo] nnwoma no mu no, Salomo de ns[mfua “owia no ase” di dwuma b[boro mp[n aduonu num ber[ ]reka asase so dwumadie ho as[m. Salomo gyedii yie s[ na owia na [rekeka ne ho w] asase so.
Onyankop]n si y[n kwan s[ y[b[ma adiyifo] no adansedie ay[ setie ama nnipa a w]fom ne nnaadaa nkyer[kyer[mu.
Nyinaso] a w]as] ahw[ na w]ahunu a [foa Asase T[tr[t[ so
Y[b[bob] nyinaso] a w]as] ahw[ na w]ahunu a [foa asase t[tr[t[ so w] de[ [di so] yi mu. Yei nkyer[ kwan biara so s[ y[n nyinaso] nyinaa ne no. {ny[ y[n botae[ ne s[ y[b[k]aduru akyiri w] ns[mp] yi mu, [firi s[ nimde[ a [fa yei ho bebree w] nt[n[t so ma w]n a w]firi nokor[ mu rehwehw[ nokor[.
-
K]nt]n a y[nhunu s[ [w] h]: S[ asase k]nt]n b[y[ s[ kwansini mpem aduonu num s[nea NASA kyer[ no a, [ne[ na nsuo a [gyina h] no kontono anam]n mu abup[n mmienu kwansini biako biara na w]de ab] ne tenten ho ahinanan. Yei ne nea y[hunu s[ nno]ma rek] anim a na ne tenten so rete no y[ p[. Nhwehw[mu bebree na w]ay[ as] yei ahw[ nanso ne nyinaa antumi ankyer[ ne k]nt]n no. Nsuo ani t[tr[t[ wie y]. {nkontono.
-
As]fiyafo], dwumadie hyehy[fo], de[ ]de adwene dwi biribi, [po so dwumadifo] ne w]n a [keka ho no nnwene Asase no k]nt]n ho ansa na w]de adi w]n dwuma (Ber[ ebinom ka s[ w]gyinaa adwene mu k]nt]n bi so na w]y]] [twene ahodo] bi, saa nsusui[ yi mu ator]s[m ma no da adi ber[ kor] a obi b[kae s[ nsuo a [w] [twene no ase[ no nni etwene no k]nt]n no akyi. Nsuo no ara nya ne t[tr[t[; [nkontono.)
-
{nhia s[ ewiem hy[nkafo] k] so ma w]n ahy[n no hwene tu t] fam s[nea [b[ma ahy[n no aka ahunum, na [si w]n kwan s[ w]b[tu ak] sorosorobea (anka yeinom ho b[hia paa s[ nka ahy[n no tu k] kwansini ]ha mu ]ha d]nhwere biara fa asase kurukuruwa ho a.)
-
S[ nsumm]nten ntene mfa beae[ a biribi ketewa bi si no kwan, nanso w]hunu no w] mmeae[ bebree w] wiase a [foro k] soro a nka [b[y[ k]nt]n kwansini pii. (Nhw[so]: Asub]nten Mississippi b[foro kwansini dubaako ansa na aduru Mexico anaafo.)
-
S[de[ na y[gyedi s[ [y[ asase no k]nt]n na [ma asuhy[n yera firi oniiko ani so] no ber[ [rek] akyiri no, y[hunu seisei s[ [y[ “adehw[ ho mmara” na [ma no ba sa. Y[b[tumi de afidie a w]de hunu akyirikyiri anaa fidie fofor] a [di dwuma saa ahw[ asuhy[n no fanan nyinaa a ayera firi aniwa so] no.
-
W]ntumi nsii ]hy[ a [twe nno]ma firi soro ba fam no so fapem; y[de gyidie na [gye asase kurukuruwa no nhw[so] no to mu. Y[abu y[n ani agu ]hy[ a [twe nno]ma firi soro ba fam so ama ab[y[ nokor[ ([firi s[ w]de nkyer[kyer[ na ahy[ y[n “adesua” ns[m mu), nanso, nokor[ mu no,nkyer[kyer[mu yi nt] aso mu kwan biara so. {w] s[ y[gye di s[ y[ w] ]hy[ a [twe nno]ma firi soro ba fam anaa, a ntease[ titire biara nni mu a [b[tumi ama asuasu aw] asase so, nanso na [ntumi nsi wisie kumoo anaa mpo mmoawa nketewa biara ho kwan? {w] s[ y[gyedi s[ saa ]hy[ a [ma nno]ma firi soro ba fam no b[tumi ama osuo at] ak] soro anaa s[ [b[tumi ama wura anyini nky[n mu? ...a [nti y[nnim yei nyinaa? (Mpofirim no, w]n a w]ma ]hy[ a [ma nno]ma firi soro ba fam no nkyer[nkyer[mu k] nkan no nso ka s[ Asase twa ne ho kwansini apem d]nhwere baako biara, s[dea [twa owia no ho hyia kwansini mpem aduosia nso d]nhwere biara, na [twa ne ho ewiem nso kwansini mpem ahanan aduonu. Nanso, s[ wo tena afidie badwema anim kekan saa abas[m yi a, wonnya ahokeka kakra bi mpo. Yei y[ ade[ a [de aseres[m ba). Nn[ mer[ yi mu ab]de[ mu nyansap[ ka no w]n ahias[m mu s[ “Mmu wo Twer[ns[m, wo nyansa, wo botae[ ne biribiara a wo tim mu, wo s]hw[ na wo hunu…na firi anifra mu gye nea wo sukuu nwoma kyer[ wo.” W]n a w]di wiase so nim yie s[, “s[ wo twa ntor] k[se[ na wo twa nt[m nt[m mp[n pii a, [b[y[ de[ wagye adie.” (Adolf Hitler). Nny[ mfomso]; }tanfo] no ahy[ no botae[ ase.
-
Ber[ biara, beae[ a ewiem ne asase hyia no foro duru nea ]hw[fo] aniwa hunu k]duru (mpo s[ wo te ewienhy[n a atu anam]n mpen aduasa afiri asase ani). Nnyinaso] biara nni h] s[ ]hw[fo] no nhw[ fam ansa na wahunu kurukuruwa no k]nt]n w] nhyeae[ no so].
-
Hy[ ]twease[ no t[kyer[ma a w]apae mu no nso s[ [w] NASA ahy[nsode[ mu.
Y[hunu beae[ a ewiem ne asase hyia no s[ [y[ tratra p[p[[p[.
-
Den a [y[ ma suhy[n so hw[fo] ber[ w]nam “asase kurukuruwa anaafo] fa” mu ber[ w]resusu s[ asase y[ kurukuruwa (anka Asase no y[ kurukuruwa a anka nsanee[ a [kyer[ mmer[ no b[yere kete ber[ obi refiri nsanee[ a [ky[ asase no mu mmienu ak] “anaafo] dua” a w]nhunuii[ no mu. Nanso, asase t[tr[t[ so de[, nsanee[ a [kyer[ mmer[ no toa so tr[ tra atifi dua no. yei kyer[ s[, woreba anaafo] no na [no nso retr[.)
-
Amaneb] a [maa mfe[ mpem dunson ne dunnw]twe adehwehw[fo] de w]n adwene buu s[ w]ak] aboro kwansini mpem aduonum ber[ w]y[[ w]n adwene s[ w]rek] Antarctica ho ahyia, a nokor[ mu no, [no ne nsukyenee[ kawa a [w] asase t[tr[t[ no akyire (nhw[so]: James Cook, James Clark Ross, the British "Challenger" expedition). Fa hy[ w’adwene mu s[, NASA kyer[ s[, asase kurukuruwa no kontono kwansini mpem aduonu-num p[.
-
Ewiemhy[n akwantuo a [nt] aso mu.
-
As[m s[, mpo y[hunu nno]ma a [b[n w] aniso] s[ [boro beae[ a ewiem ne asase hyia so nkyer[ s[ [redwane afiri nea ]hw[ no ani so (a anka [s[ s[ [y[ sa, s[ anka [boro asase kurukuruwa no k]nt]n no so a). {s[ s[ mframa hyehyee[ a [gyina mframatoa (baaluu) mu no ma no ak] akyire ber[ a [refiri nea ]hw[ no ani so, a [b[ma y[ahunu k[nt[n a [s] ase[ no ase yie w] asase kurukuruwa a ]hy[ a [ma nno]ma ba fam hy[ ne so.
-
Amaneb] a [kyer[ s[ w]hunu Polaris (Atifi Nsroma no) anaafo] fam b[y[ nkyeky[m aduonu w] Anaafo] Nsanee[ no so, nanso Anaafo] Dua Nsoroma (Sigma Octantis) a y[nhunuii[ nso y[ka no ne hunu a w]hunu no mp[np[nso] biara no nsi so, mpo w] nsanee[ a [ky[ asase no mu mmienu (ne ]haw a y[nya w]n nsoroma akuokuo hw[ mu).
-
Ewiem tebea ne [po so asor]kye t] aso mu pii w] Asase T[tr[t[ so: Mpofirimu no, saa asase ani kor] yi ara nso na Aman Nkabom Kuo de ay[ w]n ahy[nsode[.
-
As[m s[, NASA (Fekuo a w]w] aman akode[ a w]de w]n dwumadie sie) mfaa Asase mfonin ankasa mmaa da, na w]y] adwuma daa de daadaa…
![]() |
Robert Simmon mfonin a ]gyina “abohemmaa bibire” no anim. Y[nya firii: NASA/W. HryByk |
NASA gye to mu s[, w]de ns[m a w]nya no afidie badwemma so na [di w]n dwuma; [ny[ mfonyin a w]atwa. Ber[ a w]bisa Robert Simmon, NASA Ns[m mu Adehunufo] ne Dwumfo] s[ “De[n na [y[ mer[ paa a woay[ no abrab] mu nyinaa aka wadwuma ho w] Goddard?” }yi ano s[:
“Ber[ obi twaa mfonin firi soro a [kyer[[ asaase no fa nyinaa (Asase Kurukuruwa no fa) y[ afe apem ahankron aduoso mmienu, Apollo 17 ber[ so. NASA y[[ ne “Earth Observing System (EOS) Satellite” s[ [nhwehw[ Asase no ap]muden mu. Afe mpem mmienu ne mmienu mu na y[nyaa ns[mkora dodo] a [tumi y[ Asase no nyinaa mfonin. {no nti, y[y[[e[. De[ na [y[ den ma y[n ne s[ y[de “satellite” so ns[mkora a y[nya no abosome nnan ntam b[y[ asase a ani y[ t[tr[t[. Reto Stockli a seisei ]w] Swiss Federal Office a [hw[ nsoroma ne ewiem nsakyerae[ so y[[ adwuma yi mu k[se paa.{nti y[de asase ani t[tr[t[ a y[ay[ no kyekyeree b]]lo ho. Me dwumadie w] yei mu ne s[ m[hyehy[ asase no ani, mununkum ne [po asuasu no s[de[ [ne de[ nkur]fo] rehw[ anim afiri soro no b[y[ p[. Saa b]]lo no b[y[[ abohemmaa bibire a agye din no. M’ani gyee ho nanso na minim beae[ [b[k] ak]duru. Y[annwene ho da s[ [b[ba ab[y[ ade[ a obiara p[. nokor[ nie, maannye anni da s[ m[ba ab[y[ “Mr. Blue Marble.” {firi h] na y[de asase no ani nno]ma no bi akeka ho, na afe mpem mmienu ne nnan de[, y[de asase no ani nno]ma no bi keka ho bosome biara.”
(http://www.nasa.gov/centers/Elohimdard/about/people/RSimmon.html)
Kwan b[n so na w]faa so y[[ Asase mfonin a [y[ abohemmaa bibire no? NASA kyer[ s[, w]de ns[mkora a w]nya no Satellite so y[nhunuii[ nso y[ka no na [y[[ Asase ani t[tr[t[ na afei, w]de “kyekyeree b]]lo ho.” W]dii mfonin no ho dwuma “s[de[ [ne de[ nkur]fo] rehw[ anim afiri soro no b[y[ p[.” |
W]nnue, w]n a w]de agyinatuo ahunta Awurade fee, na w]n nney]e[ w] esum mu, na w]ka s[: Hwan na ]hu y[n, anaa hwan na ]yi y[n? Mosisi nno]ma tiri ase! W]bu ]nwomfo] s[ d]te[, na ay]de[ aka akyer[ ne y]fo] s[: {ny[ ]no na ]y]] me, anaa anwonne[ aka akyer[ ]nwomfo] s[: }nnim de? (Hw[ Yesaia 29:15,16)
Hwan na wo gye no die? Onyankop]n Adiyifo] anaa Fekuo a w]w] aman akode[ a w]de w]n dwumadie sie w] NASA?
S[ Awurade Se[ nie: W]adome oniiko a ]de ne ho to onipa so], na ]de honam y[ ne basa, na n’akoma atwe afiri Awurade ho. Na ]b[y[ s[ dua kwatikwati anwea pradada so, na ]renhunu s[ papa reba, na ]b[tena [ser[ so nky[kyer[ so ne nkyene asase a obiara nte so].
Nhyira ne oniiko a ]de ne ho to Awurade so], na Awurade y[ n’anidaso]. Na ]b[y[ s[ dua a w]ate no nsunoa, na ne nhini tentene k] asuo no ho. Na s[ ahuhuro ba a, [ny[ no hu, na [so ahahan b[y[ fr]mfr]m, na suk]m afe mu nso, [rempo, na [nnyae aba so]. (Hw[ Yeremia 17:5-8.)
Kleke ha na twe Twi atwerɛdeɛ su no
1 Ber[ yei y[ nkyer[kyer[mu a Twer[ns[m mu nkyer[kyer[mufo] ahodo] kura no, obi b[tumi agye ho akyi s[ “asase k]nt]nkr]n” a Yesaia (Yesaia 40:22) kaa ho as[m no rekyer[ Asase no k]nt]nkr]n tebea. Yei b[tumi ay] h] sa. De[ odiyifo] no anka ne s[ asase no y[ kurukuruwa.